Všetky témy

Èierne na èiernom

Vadas MarekKoloman Kertész Bagala-Publishers Group, Levice (2013)
Beletria > Slovenskí autori
kód produktu: 149981
vydanie:1..
poèet strán:210
ilustrácie:Mário Domèek
jazyk:slovenský
väzba:tvrdá
formát:120x185
stav knihy: dobrý
Peter Pišanek o najnovšej knihe Mareka Vadasa napísal:
„Preèo sa rúèi slovenský mládenec Marek Vadas odvracia kamsi preè, mimo nášho sveta, preèo mu nestaèia naše devy, ale musia to by exotické krásky s ebenovými bokmi, preèo ho neláka tunajšia, naša, slovenská mágia a naše vlastné tajomstvá, ale stále nazíza preè, na èierny kontinent? Dobre ho sledujem, kouhu, a toto je už po druhý raz! Že by nám chcel svojimi knihami poveda, že nejestvuje žiadny „náš" a „iný" svet, že je len jeden spoloèný a v òom sa všetci melieme dokopy? A naozaj si myslí, že životné trápenie mladého dievèaa v Afrike nie je o niè menej významné, ako keby sa to stalo nejakej slovenskej deve? Držme si klobúky, lebo Vadas nás vo svojich poviedkach zavedie tam, kde sme ešte neboli. Nie do Afriky Viktóriiných vodopádov, safari a žiráf spomalene prebiehajúcich krížom cez cestu tesne pre naším landroverom, ale do tajomnej, magickej, dusnej krajiny, lákavej a zároveò odpudzujúcej ako cigánska osada. Vadasova Afrika v nás zanechá vypálené znamenie, horkú guèu v hrdle. No nebudem mu ïalej odrádza èitate¾ov. Je to aj vtipné, mimochodom. Je to Vadas."



Môj otec bol majstrom medzi smetiarmi. Už z dia¾ky vedel rozozna, èi vyhodená vec za nieèo stojí a èi ju bude vedie, ako sa hovorí, umiestni na trhu.
Z prázdnych konzerv zo sardiniek a vrchnáèikov z piva vyrábal autíèka, verné kópie modelov z ulíc, ktoré pred Vianocami dokázal v krème preda po pästo frankov, za èo si mohol dovoli pivo alebo teoreticky aj kilo ryže. V jame
za bazárom vedel už pri letmom poh¾ade objavi vyhodené diely, ktoré by mohli odkúpi iné autoservisy, a keï krátko pohrkal rádiom, bol mu jasné, èi sa v jeho vnútri dá vo¾aèo použi. Aj doma máme úplne parádne ve¾ké rádio, ktoré opravil. Zbieral aj káble, tranzistory a staré batérie, ale to bol vzácny tovar, ktorý sa objavil párkrát za sezónu.
Otec bol vždy so všetkým spokojný. Nikdy sa nesažoval na vládu ani na boháèov. To dookola opakovali iba susedia, èo vysedávali v bare a h¾adali si tam prácu. Nechcelo sa im nieèo šikovné vymyslie. Aj otec s nimi obèas posedel a niekedy im objednal koleèko, väèšinu èasu ho však nebolo ani v krème, ani doma. Staral sa o svoj biznis. Ako s pýchou v hlase tvrdil, našiel dieru na trhu a chopil sa príležitosti.

Vo¾akedy, keï som ešte nebol na svete, zaèínal zbieraním igelitových vrecúšok. Prechádzal sa po uliciach a z kanálov alebo kôp hnijúceho ovocia vyahoval zauzlené vrecká s pomaranèovou kôrou, rybími kosami alebo šupkami zo semiaèok. Opláchol ich v potoku a boli ako nové, dalo sa do nich rovno naklada peèené mäso alebo šišky.
Tento kšeft po èase prenechal zaèiatoèníkom. Bol zdåhavý a namáhavý. Vypracoval sa na najlepšieho zberaèa plastových fliaš, ktoré potom predával deom na ceste, aby do nich mohli nabera vodu z rieky a predáva ju na
staniciach a policajných kontrolách ¾uïom v autobusoch ako Evian. Za každú mu dali desa frankov.
Minulý rok si však otec našiel nové miesto – dostal sa na kraj mestského smetiska. Bol to jeho vrchol kariéry. Svoju pozíciu získal po susedovi Alfonzovi, ktorého prešiel kamión. Túlaniu po uliciach bol koniec. Ležalo pred ním celé krá¾ovstvo, v ktorom sa už dalo podnika vo ve¾kom. Do hornej èasti smetiska prichádzali každé ráno a veèer nákladiaky s novým tovarom. Vysypali vleèky na plošinu a otec s kolegami mali dos èasu, aby zbežne prehrabali obsah kopy, pokia¾ sa do nej neoprel buldozér. Najlepší tovar tak skonèil v ich vreciach a o zvyšok sa v jame pobili ostatní chlapi s potkanmi.
Èlovek by neveril, èo všetko sa dá vyhodi. Otec raz napríklad doniesol domov plné vrece obleèenia. Mama ho oprala, vystrihla zachovalé èasti látky a z nich potom ušila šaty a košele ako z módneho salónu, mohlo sa v nich chodi aj do kostola. Kopa susedov sa parádila v šatách od mamy.

 
   Admin kit